Dobrovoľní otroci...

Napriek všetkému, vďaka čomu sa z nás stávajú silný ľudia, sa stále uberáme na cestu dobrovoľných otrokov. Nehovorím o politike, dianí v republike, alebo len systému, ktorý nás k niečomu núti. Hovorím o citoch, konkrétne o láske. O multižánrovom koncerte, ktorý nekončí. Kde prejde celá škála hudby, od pomalej, cez rýchlu, od melancholickej až po rock, od punkovej cez techno až po nezmyslenú a vystrieda sa kvantum nástrojov. Od nežného klavíra, vibrujúcu gitaru, bicie nadupujúce kopákom naše srdcia až po pílu na drevo, alebo plastové fľaše.

Práve pri nej sa stávame otrokmi, bohužiaľ dobrovoľnými. Prestávame myslieť, alebo zase naopak myslíme až príliš, niekedy paranoidne, niekedy fantazijne. Nikdy nás to neopustí. Začína to prvou láskou, možno platonickou, možno o nej dotyčná osoba nevie, ale už sú tu zárodky. Potom príde reálna láska, držanie za ruky, prvé bozky, možno prvý sex a prvé sklamania, rozbité srdiečko. No znova sa objaví niekto ďalší, niekto kto ho zlepí a ty si pri ňom povieš, toto je lepšie, toto je to práve s ním snáď umriem (na starobu). Takto si to možno zopakujeme zo päť raz, alebo budeme mať to šťastie, že to bola prvá a posledná láska.

Možno ste si povedali, že je to normálny kolobeh, ale prečo otroci?! Od chvíle ako sme ju spoznali stávame sa od nej závislí. Vedome alebo nevedome. Robíme chyby, bláznovstvá, niekedy sa strápňujeme, nemyslíme na následky. Chceme ju. Pri najmenšom náznaku náklonnosti, jej uveríme. Ak sme sami, stále na ňu myslíme. Kde je? Prečo neprichádza? Prečo ma nikto nemiluje? Je chyba vo mne? Ak ju však zase máme, strašíme sa otázkami: Miluje nás? Je to ten pravý? Stávame sa bláznami. Závislými od drogy láska. Chcete ju cítiť, nechcete dosiahnuť slobodu, dobrovoľne sa jej poddáte. Sme dobrovoľnými otrokmi vlastných citov.

 

Ranná rosa ďalej doskáče ...

Skoré rána so šálkou kávu, holé nohy v chladivej rose, voňa trávy a dozvuky zimolezu, ktorý sa naplno vyvoňal pod nočnou oblohou. Všade je ešte ticho, len vtácto otvára svoj ranný orchester, sem-tam zaznie čmeliačia basa. Včerajší dážď sa odparuje a vlhosť sa lepí na horúce telo. Z listov padajú posledné kvapky a snažia sa uhladiť strapaté vlasy.

My heart is beating like a jungle drum... #tattoo

Konečne som sa dočkala ďalšieho tetovania. Mojím prvým bolo "be optimistic" na ruke, ktoré som pôvodne chcela pretetovať terajším, aj keď sa mi rozpilo, bolo mi ho ľúto dať pretetovať, keďže pre mňa veľa znamená. A teraz som dostala darček tetovanie a vyhral tento návrh. (viac po rozkliknutí)

Party na zjedenie

Vekom sa mení nie len človek, vzťahy, názory, ľudia okolo, ale aj to ako sa človek dokáže zabávať. Od párty s kopou alkoholu, sme prešli na párty s kopou dobrého jedla a kvalitných drinkov. Konečne nám praje aj počasie a večere sú príjemne teplé na dlhé posedenie v záhrade. Stretla sa skupina úžasných ľudí, pripravilo sa výborné jedlo. Ak sa chcete inšpirovať, tak tu je zoznam, ktorý si ja pamätám: Quishe, hummus, bazalkové pesto, ovocná smotanová torta, cesnaková nátierka, tzatziky, kukurica, grilovaná zelenina, grilovaný encián, zeleninový šalát, zelenina k nátierkam a podobne. Nechýbala romantika v podobe lampioníkov, sviečok a dobrej hudby. No čo viac si môžete priať? Len opakovať. {viac fotiek nižšie} 

RADIANT FACE PALETTE

 Najlepšia paletka akú som zatiaľ mala. H&M ako značku s oblečením mám veľmi rada, ale na kozmetiku som si netrúfla. No v konečnom dôsledku som z nej neskutočne nadšená. Obsahuje 3 rozjasňovače (highlighter), ktoré sú jemne trblietkavé a 3 líčka (blusher), ktoré sú zase matné, ale nie veľmi výrazné, čo na tvári vyzerá pekne prirodzene. Okrem nej mám ešte telový sprej, o ktorom možno nabudúce, ale určite to nie je posledná vec, ktorú som si z H&M cosmetics zaobstarala. Cenovo, dizajnovo, a aj širokým sortimentom ma veľmi zaujali.